Mnohí majú radi Sacherovu tortu, ktorá je v skutočnosti jedna z najmaškrtnejších zákuskových špecialít, ktorú dostanete v každej cukrárni. No, ale čo majú spoločné Želiezovce a torta komponovaná rakúskym kuchárom?
Táto špecialita sa zrodila okolo roku 1832 vo viedenskom dvore, v kuchyni kniežaťa Metternicha. Jeho kuchár onemocnel, a tak dostal príležitosť ledva 16 ročný kuchársky učeň, Franz Sacher, ktorý vymyslel túto tortu. Maškrta sa osvedčila, získala svetovú slávu, a aj Sacher sa stal populárnym. Z tohto dôvodu sa dostal do Želiezoviec, do kaštieľa Esterházyovcov, ako pásky kuchár. Sacherovci zimu v rokoch 1842/43 dokázateľne trávili v Želiezovciach. Tu uzrel totiž svetlo sveta ich syn, Eduard, ktorý pri viedenskej Opere, v roku 1876, otvoril svoju cukráreň, a neskôr známy hotelový reťazec Sacher.
Dom, v ktorom počas svojho pobytu v Želiezovciach Sacherovci žili, a v ktorom sa narodil Eduard, stojí aj do dnes. Ba, dokonca znovu prežíva svoju niekdajšiu slávu. Od roku 1990 je majetkom Csemadoku a je domovom miestnych maďarských občianskych organizácií, ktoré naplnia ho rušným kultúrnym životom. Dnes ho skôr nazývajú Maďarským domom, ale ani Sacherove dedičstvo nenechali stratiť v šere minulosti. Aj dve pamätné tabule pripomínajú pamiatku význačných „podnájomníkov”. Popritom v roku 2016 tu bolo založené aj jedno občianske združenie, ktoré je povolané strážiť a rozvíjať Sacherov kult. Združenie organizuje súťaž v pečení Sacherovej torty a iné popularizujúce podujatia. Naposledy zriadili výstavnú miestnosť, ktorej dali meno Sacherova pamätná izba, v ktorej chcú holdovať pamiatke tohto patinovaného príbehu.
Budova bola do 1945 majetkom rodiny potomkov Esterházyovcov, bola jednou z centrálnych budov želiezovského panstva, a v poslednom období žili v nej aj príslušníci kniežatskej rodiny Auerspergovcov. Z tohto dôvodu sa stala vyslovene významným, panským obydlím, z ktorého v rokoch socializmu veľa prepychu neostalo. Celé grófske panstvo prepadlo do systému štátnych majetkov, a budovu prerobili na služobné byty, a tým odstránili všetky jej spojitosti so šľachtou.
V roku 1990 organizácia Csemadok kúpila budovu, ktorá bola vo veľmi zlom stave, postupne ju obnovila, a dokonca rozšírila ju s prístavbou. V posledných tridsiatych rokoch budova prešla obrovskými zmenami, dostala veľa nových funkcií, stala sa krajšou, ale niekdajšiu slávu sa nepodarilo jej dosiahnuť. V posledných rokoch obyvatelia mesta sa spolčili, aby obnovili túto aristokratickú pompu, ktorá budovu kedysi charakterizovala.
„Dôležitým aspektom bolo pre nás, aby sme priblížili dobový stav. Preto sme použili také materiály, ktoré aj predtým dominovali v dome. Javisko schody a predsiene sme pokryli dlažbou z červeného vápenca. Do Sacherovej izby sme vybrali dubovú mozaikovú podlahu. Vzor nových vchodových dverí sa podobá na hviezdicový motív dobových dverí. Máme intenzívne kontakty s vedením Hotela Sacher. Od nich sme dostali viac kusov nábytku a lámp, ktoré taktiež dopĺňajú veľmi príjemnú dobovú atmosféru”
– dodal Ákos Csonka.
Zreštaurovanú Sacherovu izbu sme otvorili v rámci expozície miestnej histórie. Vďaka prieskumnej práce, ktorá sa zaoberá s mestským panstvom, kaštieľom a želiezovským dedičstvom kniežatskej a grófskej rodiny, dvoch členov Občianskeho združenia Sacher, historikov Márka Kepku a Ákosa Csonku, sa nahromadilo významné množstvo fotografií a písomností.
Z istej časti týchto dokumentov zostavil Márk Kepka expozíciu miestnej histórie. Výstava dostala názov „Fotky z kaštieľa”, lebo pomocou vystaveného materiálu dostaneme náhľad do želiezovského každodenného života aristokratických, kniežatských rodín Coudenhoveovcov a Auerspergovcov.
Otvorenie výstavy sa začalo s prednáškou, v ktorej pán Kepka materiál výstavy spestril s príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým fotografiám. Mohli sme sa dozvedieť napríklad, že tvorcu celoeurópskej myšlienky Richarda Coudenhove-Kalergita aké rodinné putá viazali k želiezovskej grófskej rodine, alebo ako v Želiezovciach trávili leto pruské princezné a s nimi príbuzní hlavní dôstojníci Wehrmachtu.
„Naše príbehy a fotky zavedú ctených záujemcov do zabudnutého sveta. keď pozeráme na fotky výstavy, pred našimi očami sa ožijú tridsiate roky, môžeme nazrieť do každodenného života vyvolených, do sveta grófov a kniežat, ktorí v Želiezovciach privítali prominentných osobností doby a mnohokrát aj rodinných príslušníkov európskeho významu (podľa mestskej legendy aj korunného princa Franza Ferdinanda). Kaštieľ, park a Sacherov dom vidíme na fotkách ešte v pôvodnom prostredí, ale môžeme objaviť aj také kúty, ktoré navždy zmizli aj s ich obyvateľmi. Cieľom výstavy je, aby sme predstavili kúsok z histórie Želiezoviec a pripomínali činiteľov a miesta týchto zašlých čias ”
– skoncipoval náplň expozície Márk Kepka.
Pozbierané a vybudované hodnoty sú síce fascinujúce, ale skupina nadšencov sa neuspokojí s nimi. Sú zaviazaní, aby s týmto elánom pokračovali v tej duševnej a fyzickej práci ktorej cieľom je, aby Sacherov dom získal späť svoju niekdajšiu pompéznosť, ktorá jej kedysi charakterizovala. A aby to dedičstvo, ktoré je k dispozícii, bolo zverejnené a predstavené v čím širšom okruhu.
Veľkým snom je rekonštrukcia a zužitkovanie niekoľko storočnej pivnice, ktorá sa nachádza pod budovou, respektíve aj vydanie jednej alebo viacerých kníh. Preto OZ Sacher a Csemadok rozmýšľajú o opätovnom vydaní tehlových lístkov, aby ich plány sa mohli čím skôr uskutočniť.
REflex24
Pridám komentár