V želiezovskom kaštieli Esterházyovcov sa po dlhých rokoch konečne začali práce na jeho obnove a záchrane. Miestna predstavivosť je však plná tajomstiev, najmä pokiaľ ide o legendami opradený “prepadnutý kaštieľ” v lese Hrable medzi Želiezovcami a Hronovcami, z ktorého dnes zostali už len ruiny. Nezachovali sa žiadne dokumenty, listiny ani iné dôkazy o jeho existencii.
V jednej z mestských častí Želiezoviec, vo Svodove (ktorý kedysi tvoril samostatnú administratívnu jednotku), sa nachádza ďalší kaštieľ, ktorý bol kedysi domovom bývalého maďarského premiéra Dénesa Berinkeyho. Okrem týchto kaštieľov sa v Želiezovciach zachovalo už len niekoľko historických budov, ako je Kostol sv. Jakuba, Sacherov dom či Soví dom.
O hrade alebo opevnení v oblasti však neexistujú žiadne konkrétne historické zmienky.
Napriek tomu sa v monumentálnom diele Sámuela Borovszkého Uhorské župy a mestá, konkrétne v monografii Tekovskej župy, nachádza stručná zmienka o Svodove. Píše sa tam, že lokalitu nazývanú Nagy-Sár označovali aj ako „Hurka-vár“ a údajne tam kedysi stálo nejaké opevnenie.
Štúdium starých máp túto zmienku podporuje. Názov „Hurka-vár (Jaternický hrad)“ sa objavuje v treťom vojenskom mapovaní Rakúsko-Uhorska (1869–1887) a taktiež na vojenskej mape Maďarského kráľovstva z roku 1941. Žiadne ďalšie historické zdroje však túto hypotézu zatiaľ nepotvrdili.
Z toho vyplýva, že ak tam skutočne stálo nejaké opevnenie, pravdepodobne nešlo o veľký hrad, ale skôr o menšiu pevnosť slúžiacu vojenskej posádke. Strategicky totiž nejde o ideálne miesto pre väčšiu pevnosť, hoci v stredoveku mohla mať oblasť inú podobu.
História a presná poloha tohto tajomného „hradu“ zostáva dodnes nejasná a je predmetom výskumov.
Predpokladaná lokalita sa nachádza pri železnici, na miernom vyvýšení. Podľa výskumov hradného historika Dr. Józsefa Dénesa sa v tejto oblasti nachádzalo dnes už zaniknuté nákladisko alebo zastávka. Je možné, že miesto zohrávalo určitú vojenskú úlohu v čase výstavby železničnej trate Čata–Levice (1887).
To by vysvetľovalo, prečo sa názov objavuje len na mapách z tohto obdobia, teda na treťom vojenskom mapovaní a v prvej polovici 20. storočia. Na mapách označená plocha zaberá približne 5 hektárov. Ďalší výskum a archeologické vykopávky by mohli pomôcť presne určiť miesto a charakter tohto záhadného opevnenia.
Ákos Csonka, Felvidék.Ma
Pridám komentár