Sú potrebné stále vážnejšie opatrenia k tomu, aby sa zamedzilo šíreniu koronavírusu v našej vlasti. Myslím si, že už neexistuje človek, ktorý nevie o súčasnej krízovej situácii. Jednoducho sa to nedá predstaviť, že o tom niekto nevie. Áno, jednou z príčin tohto stavu je, že médiá o všetkom informujú…
Toľkokrát počúvam že „Na vine tomu všetkému sú médiá, lebo veci nafukujú, novinári spôsobujú paniku.” Že my spôsobujeme paniku? Omyl!
To, že čitateľ nie je schopný správne selektovať, ani trošku nie je naša vina. Platí to aj pre každodenné záležitosti, v každej oblasti života.
Ak napríklad si chcem kúpiť kvalitný kožuch, nejdem ho kupovať do miestneho lacného čínskeho obchodu. Avšak, ak mi vyhovuje aj kus takej nízkej kvality, aj to je v poriadku, ale potom nech nenadávam na Gucciho, keď zbadám, že je na kabáte krivo ušitý švík, …
To isté platí aj pre obsah v médiách.
Ak hľadáme na nedôveryhodných stránkach s neoverenými zdrojmi informácií, ak čítame rôzne články s pôvodom „no name”, nedivme sa potom, že nemáme skutočné informácie, ale spamäti opakujeme všetky ostatné zbytočné zastrašovania.
Poznámky typu „mám toho dosť, už to tečie aj z vodovodného kohútika” sú vyslovene zaujímavé. Sú aj takí, ktorí k tomu ešte dodávajú, že „nemajú o čom písať, že sa stále týmto zaoberajú”? Sú ľudia naozaj tak prostoduchí? Je samozrejmé, že každá správa, každý spravodajský portál sa bude zaoberať s koronavírusom! Ako by sme sa mohli ináč orientovať?
Darmo by sme strkali hlavu do piesku a písali by sme o kvitnutí fialiek a narcisov… Aj tak by vládla na uliciach taká hrozná situácia.
A ja sa pýtam, ak médiá neposkytujú zodpovedné informácie, odkiaľ by sa to každý včas dozvedel? Samozrejme sa dá informovať aj na úradných inštitúciách, ale zároveň sa dá ťažko uveriť tomu, že tie majú dosť kapacity na to, aby prijali každý telefonát a po dvadsaťpäťtisíci raz vysvetľovali to isté. A to ešte ani nehovoríme o jazykových bariérach…
Ďalej, napriek tomu, že sa každý sťažuje, že sa médiá príliš veľa miesta venujú koronavírusu, predsa sa mnohí obracajú na vedúcich a redaktorov spravodajských portálov, ak majú nejakú otázku. A títo ľudia sa aj poďakujú za informácie. Ale čo je s ostatnými?
Naozaj majú toľkí klapky na očiach? Toľkí by sa radšej zahalili do nevedomosti, len aby sa nedozvedeli o súčasnej situácii?
Ani novinári nejdú zháňať informácie pre zábavu a ani nie z nudy pracujú bez prestania. To všetko robíme preto, aby sme so „zbraňami”, ktoré máme k dispozícii, s čo najrýchlejším odovzdávaním informácií, mohli pomôcť zamedziť šíreniu vírusu.
P.s.: Zostaň doma, ale ak na to nemáš možnosť, nos rúško!
Cyntia Szlávik
Pridám komentár