Po sedemmesačnej pauze, želiezovský Erik Mikeš, jeden z najlepších hráčov FC Komárna, je opäť na nútenom odpočinku. Svojou vynachádzavou kombinačnou schopnosťou známy stredopoliar na pohárovom zápase proti Nitre si opäť poranil koleno.
Ako sa cítiš?
Ďakujem pekne, dobre, len moje zranenie ma veľmi rozčuľuje. Vynechal som sedem mesiacov, čo je nočná mora pre futbalistu, ktorý zbožňuje loptu. Roztrhla sa mi predná kolenná šľacha ľavej nohy, čo bohužiaľ sa hojí pomaly. Hoci v lete som sa už cítil zdravý, lekári mi ešte nepovolili hrať. Počas prípravy som už začal trénovať, a na niektorých zápasoch som kratší čas mohol aj zahrať. Postupne som sa vrátil na ihrisko, z čoho som mal veľkú radosť, už som veľmi tešil na hru. A potom, keď som si myslel, že som pripravený na stopercentné zaťaženie, znovu som sa dostal do počiatočného štádia.
Máš 22 rokov, ešte si na začiatku svojej kariéry. Kde si začal svoju cestu, ako si sa dostal zo Želiezoviec do Komárna?
Základy som získal v Želiezovciach, ale čoskoro som sa ocitol v Leviciach, a ako 15 ročný do Trenčína. Potom som rok strávil v Nemšovej, vtedy oni boli vlastne Trenčín B. Odtiaľ som išiel hosťovať na Maltu, do FC Mosta. Zmluvu som podpísal na pol roka, ale nakoniec som ostal len 2 mesiace. Za ten čas som odohral asi 8-10 zápasov. Necítil som sa veľmi dobre. Prostredie síce bolo pekné, ale ja som tam išiel hrať futbal, nie na výlet. Nepáčili sa mi tamojšie podmienky. Vlastne som ani nerozumel, čo sa deje v tom klube, a radšej som sa vrátil do Trenčína. Odtiaľ som sa dostal do Nového Mesta nad Váhom, kde som strávil jeden rok v druhej lige, ale mužstvo vypadlo. Vtedy ma volali do Komárna, kam som prišiel s radosťou. Ak nerátam zranenia, tu našiel som našiel, čo som chcel. Profesionálny prístup, rozvíjajúce sa podmienky. Cítim sa tu dobre.
Pre teba nie je neznáma ani prvá liga, aj tam si už hral.
Áno, ešte v Trenčíne som odohral 3 zápasy vo Fortuna lige, a 9 zápasov v pohári. Ledva som dovŕšil 18 rokov, keď som sa mohol predstaviť. Dokonca som sa predstavil aj na medzinárodnom zápase, proti Ľubľane, v kvalifikačnom kole Ligy majstrov.
Po jesennom kole ste sa ocitli na 12. mieste, v dolnej časti tabuľky. Vlani ste skončili medzi prvými, šepkalo sa aj o prípadnom postupe.
Tak sa zdá, že v tomto roku nebudeme bojovať o postup. Vlaňajšie mužstvo prešlo veľkými zmenami. Odišlo viacero rozhodujúcich hráčov, dokopy deviati. Viacerí z nás s zranení, čiže vlastne je potrebné postaviť nové mužstvo. Prišli dobrí hráči, stačí, keď spomeniem Kornela Salátu, zo Štúrova. Dobre sa zaradili aj Dominik Sandal, alebo U reprezentanti z Maďarska, ale potrebujú ešte čas aby si navykli na seba. Nový hráč vždy musí prijať rytmus, ktorý môže byť odlišný od toho, odkiaľ prišiel. Dúfam, že dokedy bude hotový nový štadión, aj mužstvo sa dá dokopy, aby dosiahlo pekné výsledky.
Aké plány máš do budúcna?
Hrať futbal. Tieto dva dlhé nútené odpočinky sú veľmi náročné aj duševne. Vidím kotúľať loptu, ale nemôžem do nej kopnúť. No lekciu som zapamätal, radšej počkám niekoľko týždňov, spravím si niekoľko rehabilitačných cvičení navyše, len aby sa mi zranenie neobnovilo. Síce mi povedali, že to nesúviselo, šľacha by sa mohla pretrhnúť hocikedy. Opäť budem musieť na sebe veľa pracovať a získať späť svoju starú formu. V každom prípade chcem dosiahnuť veľké výsledky s Komárnom, a pomôcť mužstvu trebárs aj ohľadne postupu do vyššej ligy. A čo prinesie budúcnosť, to sa ešte uvidí. Rád by som dosiahol čím lepšie výsledky a krásne úspechy s týmto mužstvom, ale ak by prišla lepšia ponuka, aj v zahraničí v silnejšej lige. Ale zatiaľ mám na očiach vždy len nasledujúcu úroveň.
Ákos Csonka
Pridám komentár