Veľká noc patrí medzi najväčšie sviatky kresťanov žijúcich v Poiplí. Tieto zvyky, ktoré sa na niektorých miestach zachovali dodnes, sa vyvíjali celé stáročia.
Veľkonočný okruh sa začína Kvetnou nedeľou. V tento deň si pripomíname slávnostný vstup Pána Ježiša do Jeruzalema. Ženy prichádzajú do kostola s bahniatkami, ktoré požehná aj kňaz, a popol z týchto bahniatok sa používa na budúci rok pri bohoslužbe Popolcovej stredy. Potom sa začína Veľký týždeň.
Najviac zvykov s viaže k Zelenému štvrtku. V tento deň sa oplatí sadiť zemiaky, aby bola bohatá úroda. Varili sa jedlá so zelenou farbou, napríklad z čerstvého šťaveľa.
Tradície spojené s Veľkým piatkom súvisia s vodou. Ľudia sa umývali v potoku alebo v rieke, aj dobytok k nej privádzali, aby zvieratá boli celý rok zdravé. Vo Vrbovke chodili k rieke už po štvrtkovej večernej modlitbe. S tým súvisí aj staré príslovie, že treba ísť nadránom, kým havran nepreletí nad riekou. Veľkopiatkovú vodu považovali za liečebnú, zobrali si z nej aj domov, v tejto vode varili veľkonočnú šunku a vajcia.
V tento deň v iných častiach Slovenska ženy varili a piekli, ale v Poiplí boli celý deň v kostole, vrátili sa domov iba na poludnie, aby si dali niečo pod zub (bol prísny pôst, dali si iba suchý chlieb a vodu), a hneď išli naspäť do kostola modliť sa a spievať. Na Veľký piatok boli zakázané všetky poľnoshospodárske činnosti.
Aj Bielu sobotu strávili v kostole, ale už v tichšie ako Veľký piatok. Mladé dievčatá sa modlili ruženec pri svätom hrobe, mládenci strážili Ježiša. V tento deň sa celá dedina prísne pôstila, pripravovali sa na zmŕtvychvstanie, ktoré sa uskutočnilo v podvečerných hodinách. Vtedy každý išiel na omšu. Pre deti a mladé dievčatá kúpili nové šaty a topánky, ktoré si mohli obliecť na slávnostnú svätú omsu.
V oblasti Poiplia medovnikári predávali medovníčky, niekedy už aj vo Veľký piatok. Mládenci kúpili pre svoje milé medovníkové srdce, dievčaté pre chlapcov koníka. Aj pre deti kúpili medovníčky. Medovníčky dali do okna, aby počas veľkonočného sprievodu to všetci videli. Po veľkonočnom sprievode sa už mohlo konzumovať mäso.
Veľkonočnú nedeľu považovali za najväčší sviatok. Aj veľkonočný obed bol slávnostný. Nezačali jesť, kým gazda nepožehnal jedlo, pomodlili sa a jedli spoločne, nikto neopustil rodinný dom, rodina bola spolu. Ak sa dievčina dostala ako nevesta do inej dediny, v tento deň sa nenavštevovali. Pretože sa pôstne obdobie končilo, v niektorých dedinách sa večer konali tanečné zábavy.
Vo Veľkonočný pondelok sa chlapci v skupine už skoro ráno vybrali za dievčatami na veľkonočnú oblievačku. Niekedy ich sprevádzala cigánska kapela, oblievačku začali na okraji dediny v prvom dome. Najprv museli obliať dievčatá spoločne, až potom sa mohli vybrať za svojou milou. Oblievači za básničky dostali kraslice. Mládencov ponúkli aj slaninou, klobásou a pálenkou, deti dostali drobné.
Oblievačku vítali aj dievčatá, aj ich rodina, pretože pre dievčinu znamenala pracovitosť a zdravie. Dievčinu oblievali tak dlho, kým videli vyvesené šaty, ktoré si mohla obliecť namiesto mokrých. Pre otca to bola veľká hrdosť, keď jeho dcéra mala veľa šiat.
Z týchto tradícií už
niektoré úplne zmizli, iné sa výrazne zmenili, ale snáď si ich môžeme zachovať
aspoň tak, že si ich pripomenieme.
Pridám komentár