Pri našom prvom stretnutí nám Tibor Pálinkás vykreslil históriu ním vedených inštitúcií a ich rozvetvenú činnosť. V ďalších častiach série článkov môžu čitatelia získať podrobný prehľad o najdôležitejších výskumoch archeologických pracovníkov múzea. Podľa našich plánov bude séria doplnená minimálne ďalšími dvoma článkami, ale to sa môže postupom rozšíriť…
História Múzea v Šahách siaha viac ako storočie do minulosti. Pre miestne spoločenstvo to bolo vždy srdcovou záležitosťou, ináč by ani nemohlo vzniknúť tak skoro. V tom čase bolo naše mesto župným sídlom, teda inštitúcia zo začiatku fungovala ako župné múzeum. Vznikla Muzeálna spoločnosť Hontianskej župy. Ako občianske združenie spájala tú vrstvu okolitej inteligencie, ktorá mala záujem o zachovanie dejín a tradícií regiónu. Aj keď budovu od začiatku zabezpečovala župa, združenie až do roku 1911 samostatne organizovalo činnosť múzea.
V roku 1911 Muzeálna spoločnosť zanikla a župa prevzala na seba povinnosti súvisiace s prevádzkovaním Múzea. Inštitúcia v tejto forme fungovala až do roku 1924. V Československu bol v rámci územnej reformy zrušený župný systém a spolu so župnými úradmi zaniklo aj múzeum. Ale vzdelaná vrstva obyvateľov mesta mala aj naďalej záujem o zachovanie miestnych kultúrnych a tradičných hodnôt a o ich prezentáciu. O tom svedčia aj občas sa objavujúce články v novinách v druhej polovici 20. storočia o reorganizácii múzea. Stalo sa to ale iba po páde komunizmu.
Samospráva mala možnosť urobiť kroky v záujme veci. Miestna organizácia Csemadoku mala sekciu miestnej histórie, ktorej poprednými osobnosťami boli Károly Csáky, Dr. László Kiss a Ferenc Danis. Táto sekcia miestnej histórie sa premenila na Kruh priateľov múzea a hrala dôležitú úlohu pri vzniku mestského múzea.
Nezačalo sa to hneď ako múzeum. V roku 1992 v parku pri budove vedľa dnešnej reštaurácie Bieta, v bývalom dome Vargovcov vznikla galéria. V tom hral dôležitú úlohu maliar a vysokoškolský pedagóg Ľudovít Simonyi. Daroval rozsiahlu zbierku, viac ako 200 vlastných diel, obrazov, grafík a svoju knižnicu. Táto zbierka tvorila základ vtedajšej Hontianskej galérie. Pod vedením Ferenca Danisa sa iniciatíva rozšírila aj o múzeum. Vďaka náhode tiež v dome, voľakedy obývanom Vargovcami. V roku 1994 už čiastočne fungovalo a v roku 1995 sa otvorilo celé múzeum, ktoré dodnes funguje v tej istej budove.
Po smrti Ľudovíta Simonyiho, v roku 2000 galéria prijala jeho meno. Neskôr mesto predalo pôvodnú nehnuteľnosť a inštitúciu presťahovala do bývalého župného domu, kde doteraz funguje. Čiže od konca 90-tych rokov sa ustálil názov Hontianske múzeum a galéria Ľudovíta Simonyiho, pričom žiadne z týchto dvoch miest sa od roku 2008 do dnešného dňa nezmenili.
Na počesť patróna zariadili v galérii samostatnú izbu, v ktorej často vystavujú diela zo zbierky, resp. ich vystavujú v miestach, ktoré sú späté so životom umelca, jeho činnosťou. Občas sa tu prirodzene objavia aj diela iných profesionálnych umelcov. Popri nich v spolupráci so Základnou umeleckou školou sa tu často vystavujú detské kresby. Takými sú každoročne usporiadaná výstavu na zahájenie sezóny a výstava z ocenených diel na Medzinárodnej súťaži kresieb Pueri Fabri. Snažia sa poskytnúť čo najviac možností na prezentáciu začínajúcim miestnym umelcom. Nielen v Šahách, ale aj v družobných mestách.
Múzeum vykonáva aj malú, ale vlastnú výskumnú činnosť. Prostredníctvom Marty Bendík, dnes už na dôchodku, sa vykonávala výskumná činnosť v oblasti etnografie a miestnej histórie. Tibor Pálinkás, ktorý má aj archeologické vzdelanie, sa dodnes stará o to, aby v okolí Šiah každý rok prebiehal archeologický výskum. Archeologická skupina pri múzeu príležitostne vypomáha aj pri archeologických výskumoch v okolí. Takými boli aj vykopávky stredovekého kostola vo Veľkých Turovciach vedený Pálom Peterkom a realizácia s nimi spojenej konferencie.
Činnosť spojená s obohatením zbierky sa každoročne končí so značným výsledkom, v čom hrajú dôležitú úlohu členovia Kruhu priateľov múzea a obyvatelia Šiah. Týždenne prinášajú rozličné zaujímavé dokumenty, staré fotografie, pohľadnice a predmety. Takýmto spôsobom sa zdokumentuje pomocou spoločenstva obyvateľov história mesta a jeho okolia. Toto je dôležité preto, lebo pracovníci múzea nepovažujú za svoju prvoradú úlohu spojenie s tzv. veľkými dejinami, ale zvečnenie všedných dní prežívaných obyčajnými rodinami v Šahách.
Podľa Tibora Pálinkása sa veľkými dejinami dostatočne zaoberajú celoštátne a krajské výskumné ústavy. Naproti tomu tu, na mieste, ak sa múzeum nezaoberá zaznamenaním regionálnej minulosti, nikto sa s tým nebude zaoberať a nezostane zaznamenaná pre budúce pokolenia.
V budove múzea existuje stála výstava etnografie, miestnych dejín a archeológie. Inštitúcia momentálne disponuje aj celkom slušnými skladovými priestormi, ktoré sú nevyhnutné k spomínanému rozširovaniu zbierok. Popritom zamestnanci múzea vypomáhajú aj v realizácii podujatí organizovaných oddelením kultúry mestského úradu, resp. v prevádzke neologickej synagógy, ktorá je domovom umeleckých podujatí.
Z najvýznamnejších výskumov posledného obdobia Tibor Pálinlás na konci rozhovoru vyzdvihol dva. Prvým bol Premontrátsky kláštor. Spracovanie nálezov z posledného desaťročia doteraz trvá. Materiál z kachloviek a nálezy z hrobov zo stredoveku a z tureckého obdobia na území kláštora budú v blízkej budúcnosti zverejnené aj v písomnej podobe. Na vykopávkach na Strážnom vrchu sa ešte neskončili ani terénne práce, odkrývacie práce budú aj v lete tohto roku pokračovať. V praxi sa tieto práce zahájili za účelom záchrany nálezov v spojitosti s výstavbou továrne na východnej a severnej strane kopca pohrebiska.
Z doterajších výsledkov vysvitlo, že na tom mieste stáli hlinené hrady z dvoch období. Prvý spred zhruba 5500 rokov z medenej doby. Druhý, mladší, zhruba spred 4000 rokov, zo skorej doby bronzovej. Teraz sa skúmajú archeologické objekty týchto opevnených usadlostí. Našli sa nálezy od kamenných nástrojov lovcov sobov z doby ľadovej až po zvyšky streleckých zákopov z druhej svetovej vojny…
Vzhľadom na to, že témou druhého a tretieho článku našej série je podrobné predstavenie práve týchto dvoch spomínaných výskumov, nech stačí o nich toľko ako preddavok.
Mátyás Morva
Pridám komentár