Dnes sa budeme zaoberať témou, ktorá sa nepriamo týka skoro každého, kto býva v Šahách, totiž naše mesto leží v pohraničí. Momentálne na základe preventívnych opatrení môže prekročiť hranice iba ten občan, ktorý má oficiálny pracovný pomer do 30 km v jednej krajine a trvalý pobyt v druhom štáte. Samozrejme existujú aj mimoriadne prípady, ale túto situáciu môžu hodnotiť iba tí, pre ktorých pendlovanie patrí k ich každodonnému životu. Opýtali sme sa troch osôb, ktorých sa to priamo týka.
DANIŠ LONGAI TÍMEA
/ výkonná riaditeľka/zamestnávateľka, Šahy/
Na začiatku krízovej situácie uplynul približne týždeň, keď nám aspoň čiastočne objasnili, ako je možné vyriešiť problém pendlerov. Do tej doby niektorí zamestnanci radšej ostali v Maďarsku, len aby sa vyhli karantény na Slovensku. Naše partnerské firmy sú na území Maďarska, my im sprostredkujeme zamestnancov zo Slovenska. V automobilkách hneď na začiatku epidémie prestali pracovať, ale existuje niekoľko firiem, napríklad C.F. Maier v obci Nagyoroszi, či ďalšie firmy v Balašských Ďarmotách, kde výroba nebola prerušená. Pre nás bolo dôležité, aby sa firma nachádzala v 30 km-ej zóne od hraníc. V prípade plnenia týchto dvoch podmienok naši zamestnanci mohli pokračovať v práci bez väčších problémov.
Problém majú však zamestnanci spoločnosti Samsung v maďarskom meste Göd. Firma je ďalej ako 30 km, takže zamestnanci sú momentálne od práce odrezaní. To isté platí o firme v meste Tatabánya. Vzdialenosť najprv merali vzdušnou čiarou, vtedy by sa to ešte snáď mohlo vyriešiť využitím iného hraničného priechodu, ale potom sa to zmenilo.
Čo sa týka hraničnej kontroly, naša skúsenosť je dobrá, kto disponuje s oficiálnym potvrdením od zamestnávateľa, môže hranice bez problémov prekročiť. Okrem dopravnej špičky ani čakacia doba nie je dlhá. Dúfam, že vláda čoskoro otvorí hranice, pretože teraz pre niektorých ľudí úplne znemožnili, aby pracovali. V prípade Samsungu je to napr. takmer 30 zamestnancov z nášho okolia.
KATARÍNA KOMAČKOVÁ
/podnikateľka, Šahy/
Žijem v maďarskej obci blízko hraníc, ale pracujem v Šahách, tam sa nachádza moja predajňa Katka Butik. Najprv v súvislosti s uzavretím hraníc bol obrovský zmätok. Nevedela som, ako bude ďalej, preto som sa rozhodla ostať na Slovensku, nakoľko trvalý pobyt mám tu. Potom sa situácia vyjasnila, starosta dedinky Kemence mi vystavil potvrdenie, že žijem v ich obci. Odvtedy denne pendlujem. Každý deň mi skontrolujú doklad totožnosti a musím predložiť doklady, ktoré potvrdzujú, že mám právo prekročiť hranice. Spočiatku im stačilo osvedčenie o tom, že na Slovensku podnikám, no teraz už potrebujem mať vyplnený úradný formulár. Obyčajne predpoludním, smerom do Šiah nie je veľká premávka, nemusím dlho čakať. Poobede, okolo šiestej, keď sa vraciam do Maďarska, čakacia doba býva oveľa dlhšia. Vtedy mi zmerajú aj teplotu, ale myslím, ža sa nemôžem sťažovať, dostanem sa domov včas. Je to takéto chaotické obdobie, som rada, že ma pustia do obidvoch štátov. Čo sa týka otázky otvorenia hraníc, som pesimistka, myslím, že to ešte dlhšie potrvá…
VIRÁGH RITA
/účtovníčka, Drégelypalánk/
Žijem so svojou rodinou v maďarskej obci Drégelypalánk, no pracujem v Šahách. Som nútená každý pracovný deň pendlovať. Hraničné kontroly mi pripomínajú obdobie pred r. 2000, keď ešte hranice boli zatvorené. Myslím, že nikomu nenapadlo, že sa to ešte raz môže vrátiť. Podľa mojich skúseností ráno o siedmej z maďarskej strany sa dostanem cez hranice oveľa rýchlejšie, ako poobede približne o 17-ej cestou späť. Stalo sa mi, že podvečer som musela čakat cca. 45 minút, lebo sa predo mnou nahromadilo obrovské množstvo vozidiel a kamiónov. Pre mňa je najnepríjemnejšia čakacia doba, na maďarskej strane mi vždy zmerajú teplotu, raz ofotili aj ŠPZ-ku auta a naskenovali aj moje doklady.
Som rada, že vzhľadom na danú situáciu je mi umožnené pendlovať, ale dúfam, že sa to v blízkej budúcnosti ešte zlepší. Ostatní členovia mojej rodiny sú úplne odrezaní od Slovenska…
Pridám komentár