Možno mnohí ani z obyvateľov Šiah netušia, aké zázraky ukrýva prvé poschodie budovy centra seniorov. Ja som zhruba vedel, čo môžem očakávať, predsa ma ale prekvapilo, koľko zaujímavostí sa nachádza v mierne preplnených sálach. Ján Pleva ma privítal s radosťou a s obrovským nadšením mi porozprával o svojej práci.
Vášňou Jána Plevu bolo vždy modelovanie a zhotovovanie makiet. V roku 1966 dostal svoj prvý model železníc a dobre vedel, že k tomu patrí aj terénny stôl. Hneď začal s jeho stavbou. Od tej doby vyšlo spod jeho rúk pekných pár diel. Teraz pracuje na stavbe desiateho terénneho stola svojho života.
Samozrejme nie vždy sa mohol plne realizovať, veď rodinný život, nedostatok času a miesta mu bránili v tom, aby venoval celú svoju pozornosť navrhovaniu a výstavbe modelov a makiet. V roku 1994 ale uňho diagnostikovali Raynaudov syndróm, ktorý spôsobuje poruchu krvného obehu v končatinách, hlavne v prstoch.
Lekár mu odporúčal, aby sa vyhýbal nadmernému telesnému pohybu, aby podľa možností zostával na jednom mieste, ale aby sa prstami pohyboval čo možno najviac, samozrejme nenáročným spôsobom. Tak sa Ján Pleva vrátil k svojmu dávnemu koníčku a popri stavbe terénnych stolov začal budovať maketu mesta Šahy v mierke 1:100.
Zo začiatku pracoval v celkom tesnej pivničnej miestnosti, ktorá vôbec nevyhovovala zhotovovaniu makiet a modelovaniu, ale najväčší problém spôsoboval nedostatok miesta. Veľmi rýchlo zaplnil priestor a mesto sa dostalo nad malú železnicu. Jeho ďalšie diela, napríklad makety okolitých hradov sa zmestili iba v rozobratom stave a takto neboli vhodné na prezeranie.
V roku 2011 navštívil Jána Plevu vtedajší primátor mesta a vidiac jeho diela sa rozhodol, že mesto mu poskytne väčší priestor, z jednej strany na vyhotovovanie jeho ďalších diel, z druhej strany na zriadenie stálej výstavnej sály. Pomaly je už aj nové miesto preplnené, to však je v prvom rade spôsobené usilovnosťou modelára.
„Som veľmi rád, že mám kam chodiť. Lebo pivnica je len pivnica, táto miestnosť je predsa len výstavnou sálou, ktorú som mohol zaplniť vecami blízkymi môjmu srdcu.”
Na výstave je toho veľa čo vidieť aj okrem modelov a makiet: počnúc obrazmi, ktoré darovali súčasní umelci, cez historické fotografie až po zbierku starých fotoaparátov a kamier. Samozrejme deti, najmä chlapcov najviac zaujímajú vlaky. V Noci múzeí napríklad sa nedala do pohybu iba malá železnica, ale z predpripravených materiálov si záujemci mohli sami vyhotoviť makety.
Hlavná atrakcia prirodzene dostala miesto v strede miestnosti. Miniatúrna obdoba častí mesta Šahy a malých častí okolitých obcí. Ako vysvitlo, je veľa takých častí, ktoré v skutočnosti nie sú vedľa seba. Toto je nezbytné kvôli hospodárnemu využitiu kapacity miesta. Zaujímavosťou je, že strechy makiet domov nie náhodou sú modré, žlté, červené alebo práve sivé. Každá farba má svoj význam. Modrú farbu striech majú makety domov, ktoré už dnes neexistujú. Domy so žltou strechou ešte existujú, ale dnes slúžia úplne inému účelu, ako pôvodne.
Červenú strechu dostali domy, ktoré ešte existujú a slúžia svojmu pôvodnému účelu, sivú strechu majú makety domov, ktoré boli prestavané alebo zbúrané. Momentálne je rozrobené, ale čoskoro bude hotové aj veľmi veľkolepé nočné osvetlenie maketového mesta. To znamená, že po zatemnení výstavnej sály sa v oknách maketových domov rozsvietia svetlá. Podľa toho, čo je viditeľné doteraz, bude to jedinečný a očarujúci zážitok, ako keď sa niekto v noci pozrie na mesto z kopca Kalvárie.
Tí, ktorí si chcú prehliadnuť bezplatnú výstavu, budú mať počas prehliadky možnosť zúčastniť sa interaktívnej hodiny miestnej histórie. Ján Pleva nepozná iba tvar všetkých domov, ale aj ich históriu. Môžeme napríklad vidieť aj maketu najkrajšieho domu a prvého nájomného domu Šiah, ktoré bohužiaľ v skutočnosti by sme už márne hľadali.
Z okolitých hradov a zrúcanín hradov z vtáčej perspektívy vidieť tu Levický hrad, hrad v Drégeľskej Palánke a zrúcaniny Čabradského hradu. Ten Novohradský sa teraz pripravuje. Hoci ani ďalší terénny stôl pre železnicu ešte nie je celkom hotový, ale koľaje sú už položené a vlaky na ňom môžu premávať podľa cestovného poriadku, ak je to potrebné…
„Pokúšam sa postaviť aj to, čo už neexistuje a aj to z čoho ešte voľačo zostalo…”
Inšpirácie k navrhovaniu a postaveniu makiet prichádzajú v podstate zvnútra. Najradšej pracuje na takých budovách, ku ktorým má aj osobný vzťah, ktoré sú časťou jeho užšej patrie. Počas procesu navrhovania osobne ich navštívi, fotografuje, vyhľadáva pôdorysy. Samozrejme v niektorých prípadoch sa musí uspokojiť s dobovými pohľadnicami, maľbami a rekonštruovanými obrazmi, pretože daná budova už neexistuje, alebo je celkom zmenená.
Stane sa aj to, že niektorá práca zostane nedokončená, lebo nie je k nej potrebná motivačná sila, citová väzba. Stalo sa to napríklad v prípade Nového zámku v Banskej Štiavnici. Inokedy zase vyhotovuje makety pre zvláštne príležitosti, napríklad maketu budovy gymnázia postavil k 100. výročiu jeho založenia. Dielo bolo istý čas vystavené v gymnáziu, čiže sa uskutočnila kompozícia gymnázium v gymnáziu. Z trvale vystavených diel je niekoľko rozoberateľných, ktoré sa potom dajú znovu zložiť, tieto sú preto prenosné, príležitostne sú vystavované na dočasných výstavách v Maďarsku a na Slovensku.
„Môžem to vyjadriť tak, že je to moja srdcová záležitosť. Keby to nebola moja srdcová záležitosť, nerobil by som to …”
Ján Pleva mi na záver ukázal svoju kanceláriu a dielňu. Mohol som nahliadnuť do plánovacích a realizačných prác makety Novohradského hradu. Rozhovor ukončil krátkym zhrnutím situácie: surové materiály a nástroje kupuje na vlastné náklady, náklady na prevádzku miesta znáša mesto a jeho chuť do práce je nezlomná. Takto je to dobre, len jedna vec mu chýba. Jeden od neho mladší, ale aspoň tak zanietený pomocník, ktorý sa pekne pomaly všetko od neho naučí a potom, keď príde čas, zaujme jeho miesto…
Facebooková stránka výstavy je prístupná tu.
Mátyás Morva
obrázky boli vyhotovené autorom článku
Pridám komentár