V tretej časti našej série sme sa s Petrom Szőllősym, vedúcim šahanskej firmy Q-Service rozprávali o známych problémoch: pandemická situácia, hospodárska kríza a postoj mesta k danej situácii – voči podnikateľom sa mesto správa tak, akoby sme neboli presne urostred krízy. Peter sa k ostatným podnikateľom pridal síce trošku neskoršie, ale v poslednom období prevzal aktívnu úlohu v danej záležitosti.
V akom rozsahu ovplyvnila epidémia COVID-19 oblasť autoopravárenstva?
Počas prvej vlny, keď Pellegrini vyhlásil núdzový stav a úplné uzavretie krajiny, toto rozhodnutie sa vzťahovalo aj na autoservisy. Potom prišli na to, že s takým postojom nebudú schopní zabezpečiť mobilitu ani základnej infraštruktúry, napr. sanitiek. V ten pondelok sme boli otvorení, v dielni stáli tri autá a boli pripravené náhradné diely. Vtedy sme ešte nevedeli, dokedy bude trvať uzavretie krajiny. Zamlki sme sa a ukončili sme už začatú prácu – nemohol som povedať zákazníkom, že autá budú hotové, ale neviem, kedy. Keď sme boli hotoví, pripravovali sme na to, že od utorka budeme sedieť doma.
A predsa ste nemuseli sedieť doma.
Je to tak. Samozrejme si všetci myslia, že ak autoservis je otvorený, tak je s nami všetko v poriadku. Ale to nie je pravda! Mobiliti sa rapídne znížila, a s opravou auta sú ľudia tak, že ušetrené peniaze si radšej nechajú, aby mali zásoby, takže oprava je vykonaná iba vtedy, keď je to naozaj nutné. Obrat sa rapídne znížil. V marci a apríli r. 2020 to bolo katastrofické, nikto nevedel, či sa vôbec môže pohybovať. Ak niekto robil v home office, auto ani nepoužíval.
Čo sa týka pravidiel, bolo ich toľko a v takom tempe sa zmenili, že naši zákazníci často ani nevedeli, čo a ako dodržať, ak už k nám museli prísť. Čo sa týka nás, každé auto bolo dezinfikované ozónom ešte pred tým, než by sme si doň sadli. Samozrejme, sme malé mesto, našimi klientmi sú naši dobrí známi, dezinfekciu som nikdy nevyúčtoval. Aj mestu a nemocnici sme ponúkli, že sanitky a tie vozidlá, ktorými starším spoluobčanom roznášajú jedlo, denne vydezinfikujeme. To mesto prijalo, radi sme pomohli.
Čo sa týka fungovania servisu: zarobili sme toľko peňazí, že som vedel zaplatiť nájomné za servis – nájomca, aj keby chcel, nemôže znížiť nájomné, veď vysoké meststké dane sa týkajú aj jeho –, potom som zaplatil aj zamestnancom, ktorí denne pracujú šesť hodín, aby som ich nemusel prepustiť. Štátu takisto platím dane a odvody, nebolo žiadne zníženie, mohol by som požiadať o posun na pol roka, ale to by nič nevyriešilo, len by sa to predĺžilo, vyriešil som to zo svojich finančných zásob.
Čo sa týka dotácií na mzdu, mesačne posielam štátu, aký je obrat za normálnych podmienok a aký je teraz, pretože sa rapídne znížil, dostaneme kompenzáciu. Takže z našich malých príjmov a z tejto dotácie nejako vyžijeme a fungujeme. No ale o investíciách a rozvoji nemôžem ani snívať, tak ako to už povedali kolegovia predo mnou. Neviem, čo bude zajtra, budúci mesiac alebo v septembri… V hre je prežitie servisu!
Ako otec je mojou povinnosťou aj živiť moju rodinu. Moja manželka na čiastočný úväzok pracuje ako učiteľka, robí aj tenisovú trénerku, no táto aktivita bola takisto pozastavená už dávnejšie. Uživiť päťčlennú rodinu pri minimalizovaní výdavkov znamená mesačne cca. 1500-2000 eur. Šeky, ktoré máme zaplatiť, strava, ktorá je nevyhnutná. Spoločne sa snažíme zarobiť toľko, aby sme rodinu uživili
To, že ľudia v poslednom roku používali svoje autá oveľa menej, môže ovplyvniť aotoopravárstvo aj dlhodobo?
Samozrejme, tento nepriaznivý vplyv budeme vidieť aj o dva roky. Autá nie sú používané, náhradné diely sa neopotrebúvajú, netreba ich vymieňať. Následky sa prejavia postupne, veď kto priemerne za rok najazdil 20 000 km, ale teraz iba 4 000, nebude potrebovať servis.
Ak už hovoríme o uživení rodiny, hovorme aj o tom, ako ovplyvnilo zvýšenie daní život šahanských rodín. Aké máte skúsenosti?
No, medzi naše výdavky patria aj mestské dane. Poplatok za psa, smeti aj za nehnuteľnosti. Tieto poplatky sa tiež rapídne zvýšili, pričom vedenie mesta hovorilo o tom, že ide o malú sumu, je to vlastne iba cena jednej kávy. V prípade našej rodiny to znamená, že všetky dane a poplatky za zvýšili z 181,10 € na 263,25 €, čo je ročne plus 82,15 €. To je poriadne drahá káva! K tomu ešte pripočítam stravu našich detí v školských zariadeniach nášho mesta, kde sa ceny tiež zvýšili.
Samozrejme dokážeme hospodáriť tak, aby sme nemali väčšie problémy, no nerobme tak, akoby išlo fakt iba o cenu jednej kávy. Ja som rozhorčený iba preto, že ide o skokovité zvýšenie. Aj na regionálnej úrovni je málo takých miest, kde by zvýšili dane ročne. Výška daní bola na úrovni daní ostatných miest ešte pred zvýšením. Nešlo tu o to, že by Šahy zaostávali v oblasti daní.
Čo sa týka poplatku za psov, informoval som sa: Komárno, Štúrovo, Levice, Nové Zámky, Košice a Bratislava. Naše mesto vedie. Samozrejme som sa informoval o tom, čo ponúkajú psíčkarom – veľa výhod. To, že čo nám ponúkajú v Šahách, sa nemusím ani opýtať, viem to – skoro nič.
Minulý rok som dal post na sociálnu sieť, že v našom meste máme jediný zastaraný a nepoužívateľný stĺp s nádobou na psie exkrementy. Odvtedy sa situácia zlepšila, Technické služby umiestnili nádoby i aj sáčky. Používajú ich všetci psíčkari, no poplatok za psa zaplatí iba 20% z nich. Bohužiaľ, ja ich chápem. Hovoria si, že to nezaplatia, veď je to 52 €-t (pes v bytovke), nezbláznili sa. Ak by suma bola reálnejšie, povedzme 20€, určite by to zaplatili viacerí.
Ako by mohlo mestu pomôcť podnikateľom?
Po prvé s tým, že nesťažuje ich situáciu v kríze. Sú medzi nami takí, ktorých sa to týka viac, napr. podnikatelia v oblasti pohostinstva, ale sú aj takí, ktorí môžu byť otvorení. Môže sa zdať, že títo podnikatelia nemajú problémy. Ale nie je to tak. Sú otvorení iba preto, aby vyžili. Počas krízy sa všetko presunulo do virtuálneho sveta, ale bohužiaľ na tradičné miestne podnikania sa to nevzťahuje.
Snažím sa hovoriť nie iba ako podnikateľ, moja firma nie je až taká veľká, ale ako občan mesta Šahy môžem povedať, že smer nie je dobrý.
Považujem za dôležité zdôrazňovať, že spolu všetko súvisí. Kríza, zvýšenie daní a ťažkosti zamestnancov, to všetko sa odráža na živote rodín. Žijeme v ťažkej dobe, keď naša budúcnosť nie je zabezpečená a plus výdavky vo výške 80 eurós nás tiež nepotešia. Je to úplne iná otázka, že ako občan a danovník čo dostanem na oplátku za zvýšené dane.
Žije tu cca. 3000 rodín, ich členovia mohli čítať v novinách, čo dostanú za cenu kávy. To bolo vtedy, ale teraz je situácia iná, okolnosti sa zmenili. Dôležité je hlavne to, že sa to netýka iba podnikateľov, ale postoj mesta ovplyvňuje život nás všetkých – nech je to pozitívny postoj, alebo ako v našom prípade… Postoj taký, aký je.
Čo sa týka záujmov podnikateľov, v našich predchádzajúcich dvoch rozhovoroch sme už objasnili podrobnosti. Vás by som sa opýtal na to, ako hodnotíte uplynulé obdobie?
Čo by som chcel hneď na začiatku objasniť: naše záujmy sa zakladajú na diplomatickom postoji, snažíme sa byť korektní, neide nám o búchanie po stole.
Ale prvý krok zo strany vedenia mesta bol inkorektný. To, že by chceli mať zvýšené množstvo finančných zdrojov na invistície, ktoré by slúžili komunite, to je chválitebné. Ale metóda, ako to bolo schválené a ako to nadobudlo právoplatnosť, no to už nie je v poriadku.
Takéto zvýšenie nemožno schváliť bez diskusie min. s 5-6 najvýznamnejšímí podnikateľmi, ktorých sa to týka. U nás sa to stalo takto: podnikatelia sa prihlásili už následne, vtedy už nemohli nič robiť. Dialóg by malo iniciovať vedenie mesta ešte v období plánovania návrhu. Možno, že by ani nesúhlasili s našimi názormi, ale aspoň by sme boli vypočutí.
To isté sa stalo vo februári r. 2021, keď sme sa chceli stretnúť s poslancami. Dobre, prijímam, že niektorí z nich nedostali pozvánky e-mailom, ale mohli by sa správať proaktívne – o stretnutí vedeli všetci. Kto si zmení e-mailovú adresu, neráta s tým, že nedostane dôležité správy? Neopýta sa, či mu náhodou neposlali pozvánku na predchádzajúcu adresu? Koho téma zaujímala, mal aktívny postoj, koho nie, mal pasívny.
Čo očakávate od blízkej budúcnosti?
Chceli by sme rokovať. Nie sme v pozícii, aby sme sa niečoho dožadovali, ale musia počuť náš hlas. Efektívne zníženie daní by pre nás znamenalo veľa. Neide tu o peniaze, ale o pocit, že vedeniu na nás záleží, že si nás vážia. Je to obrovský omyl, ak si niekto myslí, že podnikateľská vrtsva vykorisťuje mesto. Realita je taká, že sa každý z nás snaží uplatniť sa vo svojom odbore a pomôcť aj soveje komunite, ak na to má možnosť. Marian Mráz, s ktorým ste sa rozprávali v predchádzajúcom rozhovore, ak je to potrebné, kosí trávu v Tešmaku, ak sa koná športová udalosť, pošle svoje cisternové vozidlo na miesto. Ako som už o tom hovoril, aj ja rád pomôžem, veď spolupráca je veľmi dôležitá, len tak môžeme prežiť toto ťažké obdobie. Zo strany každého človeka by sme potrebovali takýto postoj.
O tom nikto nehovorí, že sa epidemická situácia môže končiť čoskoro, ale jej hospodársky vplyv bude dlhodobý – môže to byť oveľa horšie ako teraz, no a na to zodpovedné vedenie musí byť pripravené – nie rozmýšľať o postavení školy z rezervného fondu, pred voľbami o dva roky rýchlo vykonať niečo veľké, čo dlho bude mať negatívny dopad na náš život. Snaha je fakt chválitebná, ale niektoré veci netreba silou-mocou dosiahnuť.
V predchádzajúcej časti našej série sme vás informovali o tom, že príbeh môže mať pokračovanie 14. apríla.V momente písania tretej časti sme sa dozvedeli, že zasadnutie mestského zastupiteľstva sa konalo 13. apríla, a to online. V programe mali záležitosti z konca marca.
Pridám komentár