Belgický investor Johan Deny sa na prelome tisícročia rozhodol: svoju prvú investíciu zrealizuje v Šahách. Furni Finish s.r.o., ktoré sa zaoberá výrobou nábytku zakladala jeho rodina, no jeho podnikateľská činnosť sa dnes zameriava hlavne na výstavbu a prenájom priemyselných komplexov. Šahanská firma Hörnlein Slovensko s.r.o. tiež prenajíma svoju výrobnú halu od Furni Finish, preto sa pána Denyho ako majiteľa týka aj záležitosť zvýšenia daní z roku 2019. Z nášho rozhovoru sa dozviete, prečo je podľa neho potrebné odlíšiť od seba otázku zvýšenia daní a krízu v dôsledku COVID-19, ako aj to, o koľko pracovných miest prišlo mesto Šahy vďaka nepremyslenému a tvrdohlavému postoju vedenia mesta, a nie v poslednom rade hovoril aj o tom, aké dôsledky môže mať tento nezmenený postoj na život v našom meste. Pôvodný anglický rozhovor si môžete prečítať aj slovenskom jazyku.
Ako ste sa dostali do kontaktu s juhoslovenským regiónom, konkrétne s naším mestom ?
Čo sa týka Slovenska, rozhodol som sa hlavne pre nízke cenové rozpätie a pre jeho centrálnu geografickú polohu. Okrem toho bolo tu dosť pracovnej sily, a to bolo pre mňa tiež dôležité – pamätám sa, že na začiatku za krátky čas sa mi podarilo nájsť 100 krajčírok, čo by som si v Belgicku nevedel ani predstaviť. Vtedy sme mali aj v Belgicku približne 100 zamestnancov, ktorí sa zaoberali výrobou nábytku, a darmo by sme hľadali viac usilovných rúk, uchádzačov nebolo.
Do Šiah sme prišli ako investori v roku 1998. Založili sme firmu, kde miestni zamestnanci vyrábali nábytok. Prvá výrobná hala vznikla v Šahách, druhá v Tupej v r. 200. Potom sme si kúpili tri priemyselné budovy, ktoré čakali na likvidáciu (bývalé sklady PNZ ), v ktorých sa neuskutočnila žiadna aktivita, hlavne nie výroba. To je dôležité preto, že mesto nezískalo žiadne daňové príjmy po týchto budovách. Prvú obnovenú halu sme odovzdali v roku 2004, druhú v roku 2008 a tretia hala bola odovzdaná v roku 2009. Súbežne sme hľadali aj vhodného partnera, ktorý by prenajal tieto budovy dlhodobo a väčšinu svojich kapacít by presťahoval do Šiah. So skupinou Hörnlein som prišiel do kontaktu v Nemecku: podarilo sa mi presvedčiť vedenie o tom, že kvôli výhodným investičným možnostiam sa im oplatí prísť do Šiah. Krok za krokom zvyšovali svoje výrobné kapacity v meste, priebežne vznikli nové haly – firma momentálne zabezpečuje stabilnú prácu pre cca. 350 zamestnancov. Hörnlein je korektný partner, náš nájomný vzťah už má viac ako 20 rokov.
Ak to rozoberáme zo strany mesta, nastali pozitívne zmeny: niekoľko stoviek pracovných miest, daň z nehnuteľnosti zaplatená pravidelne už viac ako 20 rokov, ktorá obohatila pokladnicu mesta o viac ako 200 000€. Oplatí sa to porovnať: pred toutou investíciou ani práca, ani peniaze, po uskutočnení investície… Aj slepý vidí ten rozdiel.
Podobný obchodný model sme zrealizovali vo Veľkom Krtíši, v Novej Vsi, v Tupej a momentálne investujeme v Gbelciach, tento projekt tiež má niečo spoločné so Šahami, ale o tom chcem hovoriť neskoršie. V našich výrobných halách pracuje spolu cca. 1200 zamestnancov. K tomu patrí aj fakt, že odovzdávanie týchto priemyselných komplexov prilákalo do regiónu dôležitých zahraničných investorov. Samozrejme nikdy nič nešlo ako po masle, za každého investora sme museli bojovať: investora nezaujíma iba výrobná hala, ale aj vyspelosť mesta a regiónu, kde sa hala nachádza.
Myslím, že pokojne môžeme konštatovať, že Šahy a okolie nepatria medzi vyspelé oblasti z hľadiska priemyslu a infraštruktúry. Napriek tomu ste tu ostali.
Ako belgická investičná spoločnosť sme sa špecializovali na stredné a južné regióny Slovenska. Nie sme aktívni v okolí Bratislavy či Žiliny, ani v blízkosti diaľníc, my sa snažíme prosperovať na takých miestach, kde nikto iný nevykonáva takúto činnosť. Som zvedavý, kto by vedel uviesť investora, ktorý sa zaoberá rozvojom výrobných hál v oblasti Veľkého Krtíša, Šiah a Štúrova. Nebudete vedieť, lebo v tomto sektore je prítomný jedine Furni Finish.
Výroba nábytkov dnes predstavuje iba malú časť našej zainteresovanosti, našu hlavnú činnosť tvorí hľadanie opustených priemyselných komplexov, ich následná obnova a prenájom. Pracovné príležitosť pre stovky ľudí neznamenajú iba výrobné linky presťahované do tohto regiónu, ale počas prestavby a obnovy sme zamestnali aj mnoho stavebných pracovníkov.
Počas svojej dvadsaťročnej investičnej činnosti ste teda do istej miery prispeli aj k rozvoju mesta Šahy, k zlepšeniu kvality života v tomto regióne.Vzhľadom na to ako ste zareagovali na rapídne zvýšenie dani v roku 2019 ?
Predstavme si, že po našich výsledkoch v tomto regióne nájdeme takýto list v poštovej schránke:
Vážený Furni Finish, milý pán Deny, nakoľko všetko robíte skvelo, ste povinný zaplatiť daň z nehnuteľnosti v dvojnásobnej výške, veď vy na to máte – alebo niečo v tomto duchu – ja som takto pochopil oznámenie o zvýšení daní.
Teda predstavme si, že skoro dvadsať rokov urobíme všetko za to, aby aj tento región napredoval, čo sa týka rozvoja, a ako reakcia na našu činnosť zdvojnásobia dane. Vtedy som sa rozhodol, že rozdiel nezaplatím, pretože takýto postup považujem za absolútne neetické. Vyhľadal som pána primátora, vysvetlil som mu, aké problematické body obsahuje drastické zvýšenie daní, ktoré on podporoval, no dostal som nasledovnú odpoveď: aký je váš problém, pán Deny, veď peňazí máte dosť; Vám je jedno, či ročne zaplatíte 18 000 alebo 35 000 eur. Je to pre mňa nepochopiteľné, ako môže dať takúto cynickú, zarážajúcu a abnormálnu odpoveď primátor mesta.
Takže najprv ste chceli presvedčiť primátora mesta argumentmi?
V lete 2020 sme navštívili pána primátora s pánom Karlom Louwagiem, majiteľom firmy Westmetal, no on nechápal, aký máme problém, veď na zvýšené dane máme peniaze. Musím dodať, že napriek nedôstojnému privítaniu sme dostali aspoň sľub : premyslí si to a dá nám vedieť. Nuž, odpovede sme sa do dnešného dňa nedočkali. Karel Louwagie je tiež belgický investor, generálny riaditeľ firmy Westland metalworks, ktorej dcérskou spoločnosťou je Westmetal SK s.r.o. Svoje výrobné linky presťahovali v rámci Slovenska akurát do Šiah vďaka mojím podnetom, majú najväčšie výrobné haly v tomto odvetví.
Okrem mantry, že „zvýšili sme dane, lebo potrebujeme peniaze, zmier sa s tým, máš peniaze a zaplať ”, nedostali sme vecnú odpoveď. Obchodný život ale funguje inak. Teším sa, že sme pred dvadsiatimi rokmi začali investovať akurát v tomto regióne, ale to, čo sa deje momentálne v Šahách, nemienim tolaerovať. Aj to vám prezradím, prečo: rapídne zvýšenie daní nie je opodstatnené, bol to svojvoľný krok zo strany vedenia mesta. Myslime iba na to, že máme výrobné haly v Šahách, na okraju mesta, kde nie je vybudovaný chodník, cesta nie je osvetlená, a my za to platíme ročne cca. 30 000 €. Máme priemyselné nehnuteľnosti aj na iných miestach, za tie platíme o polovicu menej. Pýtam sa Vás, aký je medzi nimi rozdiel ? Mám zaplatiť v Šahách viac za to, že naši zamestnanci môžu kráčať po tráve namiesto chodníka, keď sa chcú dostať do roboty pešo ? A mohol by som to ešte pokračovať…
Od Šiah sú Gbelce vzdialené asi na cca.50 km, tam naša investícia prebieha aj momentálne, no a v Gbelciach platíme ako daň ¼ šahanskej sumy.
Takže ja, ako zahraničný investor, ktorý sa snaží prilákať do regiónu zahraničné firmy, v budúcnosti asi akým smerom budem orientovaný? Smerom do Šiah? Smerom do Tupej či Gbeliec? Netreba byť skúseným obchodníkom, aby niekto vedel odpoveď. Nové investície berieme tam, kde budú lepšie podmienky.
Aby sme sa vyhli nedorozumeniu, neide iba o dane, existujú firmy, ktoré radi zaplatia viac, ale aj ich požiadavk sú vyššie, aby sa komplex nachádzal v blízkosti diaľnice alebo veľkého mesta, či v priemyselnom parku, kde je chodník a verejné osvetlenie a viac odborných škôl.
Šahanské pomery pozorujem už 20 rokov, a musím povedať, že sa skoro nič nezmenilo. Ak by sa napr. z centra mesta dalo dostať sa do Hörnleinu bezpečnejšie, zvýšenie daní by som považoval za opodstatnené. Momentálne zamestnanci kráčajú do roboty po cesta, po ktorej chodia aj autá, no a večer je to mimoriadne nebezpečné. Nehovoriac o tom, že aj kanalizácia je hotová iba do polovice.
Môžem konštatovať, že infraštruktúra je nedostatočne rozvinutá, cesty sú v demolátnom stave, diaľnica je ďaleko. Samozrejme to nie je chybou iba vedenia mesta, celý región čelí týmto problémom. Ak sa sem presťahuje firma, čoskoro z vedenia spoločnosti 8 z 10 členov požiada o preloženie, lebo príde na to, že miestne možnosti sú obmedzené. To môžem potvrdiť z vlastných skúseností, keď som sa sem dostal. S manželkou sme vlastnili v Šahách aj dom, strávili sme tu celé týždne. Po náročných pracovných dňoch sme cez víkendy túžili po oddychu, no nemali sme možnosť kam vyraziť. Pamätám si na tú zimnú nedeľu, keď sme s naším psom išli na túru a potom sme mali chuť na palacinky, ale v meste nebola otvorená ani kaviareň. Na dnes sa to už trošku zmenilo.
Samozrejme ako investori sme si vedomí toho, že tento región má svoje kladné stránky, ale aj negatívne. Nedostatočná infraštruktúra a menej možností zapríčinia to, že aj výdavky sú nižšie, čo sa týka každodenného života, ale aj presťahovania firmy alebo prevádzky.
Ak však niekto chce, aby investori a podnikatelia zaplatili dane na úrovni bratislavských poplatkov, musí im ponuknúť to isté, čo Bratislava. To stále zdôrazňujem: ak sa dane blížia k úrovni daní vyrubených v Bratislave, v západnej Európe, napr. vo Viedni alebo Linzi, podnikateľom majú zabezpečiť také podmienky, ako vo Viedni či v Linzi. U nás sú vysoké dane dané, podmienky však nie, preto považujem zvýšenie daní z roku 2019 za absurdné.
Otázku môžeme preskúmať aj z iného hľadiska: prečo prenajímajú moji partneri odo mňa výrobné haly namiesto toho, aby postavili vlastné?: Preto, lebo flexibilita je pre nich mimoriadne dôležitá – práve kvôli podobným situáciám. V Šahách padne nesprávne rozhodnutie: namesto toho, aby to vedenie mesta priznalo, trvá na tom, no a firma po vypršaní nájomnej zmluvy jednoducho vypne elektrinu a nájde si iné miesto, kde sú podmienky ideálnejšie. Primátor v roku 2019 urobil kroky v tomto smere, pokračuje v pomalom, no istom tempe – zvyšuje dane na takom mieste, ktoré z obchodného hľadiska okrem nízkych cien nemá iné výhody.
Samozrejme sa nemôžem vyjadriť v mene firmy Hörnlein, ale oni vidia rovnako, čo sa tu deje. Ak si predstavím, že patrím do vedenia firmy ZF…
Nemyslím na slovenských manažérov, oni nie sú kompetentní rozhodovať v takýchto vážnych otázkach, často ani nemajú tušenia o tom, čo plánujú zahraniční majitelia. Potom sa stretnú v Nemecku, kde regionálnych predstaviteľov oboznámia s rozhodnutím: Šahy sú príliš drahé mesto, nie sú tu zabezpečené žiadne extra podmienky, preto svoje výrobné kapacity presťahujeme do Rumunska alebo do inej krajiny. Informujú sa, aké sú miestné dane, či existujú relevantné odborné školy, aké mzdové podmienky je potrebné zabezpečiť pre udržanie pracovnej sily, ako ďaleko sa nachádza diaľnica, aké budú výdavky spojené s prepravou, aké sú možnosti na okolí – a potom si nájdu ideálnejšie miesto. Ak by ste mysleli, že sťahovanie firmy je dnes ťažké, tak sa mýlite. Samozrejme, je to iba moja domnienka, ale dobre to znázorňuje rozhodovací proces v obchodnom živote.
Napriek tomu primátor vedie mesto jednostranným postojom, neberúc do úvahy tieto fakty. Akoby videl iba jednu stranu mince: Furni Finish je bohatá investičná spoločnosť, majú peniaze, určite zaplatia. Áno, moja rodina fakt má peniaze, ale zabudol na to, že my sme za to pracovali vo dne, v noci. Momentálne je podvečer, šesť hodín, celý deň som pracoval, potom som prišiel sem, aby som vám poskytol rozhovor. Mohol by som ísť domov o štvrtej, mohol by som si pospať, pozerať telku alebo sa venovať koníčkom. Ale nie, aj toto je moja práca: diskutovať o tejto problematike. Prišiel som z Belgicka v utorok nadránom autom, cez víkend sa tam vraciam, takže nie som tu zo srandy, môj časový režim je prísny, ale musel som venovať čas aj tejto téme.
Vedenie mesta argumentuje tým, že dane už dlhší čas neboli zvýšené, takže teraz dodatočne, naraz uskutočnili to, čo dlhé roky nebolo vykonané. Aký je Váš názor na tento argument?
Je to samozrejmé, že mesto zvšuje dane. Ale v tomto smere existuje iba jedna poctivá cesta: treba brať do úvahy všetko, o čom som Vám už hovoril; čo môže ponúknuť mesto za zvýšené dane, čo ukazuje index spotrebiteľských cien, aké dane vyrubujú na okolí, v podobných mestách krajiny, aká bola miera inflácie a pod. Ku každému tematickému okruhu existujú štatistiky, ukazovaatele, iba na základe týchto údajov možno zvyšovať dane. Či už ide o vedenie firmy alebo mesta, musí postupovať obozretne, ak chce fungovať dlhodobo.
Zdá sa mi, že pán primátor zabudol aj na to, že zvýšenie daní sa netýka iba majiteľov budov, veď majiteľ určite zakalkuluje toto zvýšenie do nájomného. Mzdy sa postupne zvyšujú aj na Slovensku, to je samozrejme dobrá správa, ale pre firmy sú to plus náklady. Ani to by nám nevadilo, keby krajina popri zvyšujúcich sa mzdách by bola považovaná za konkurencieschopné investičné prostredie, ale momentálne táto jej konkurencieschopnosť sa znižuje a časom to bude znamenať vážny problém.
Môžeme vyhlásiť, že z obchodného hľadiska sa každá krajina meria inou krajinou : čo sa stane, ak investor príde na to, že Rumunsko je značne lacnejšia krajina, ba ponúka približne tie isté podmienky, než Slovensko? Každá konkurencieschopná firma presťahuje svoje výrobné linky do Rumunska. To platí hlavne pre automobilový priemysel, kam patrí aj Hörnlein i aj ZF.
Momentálne vyrábajú na Slovensku veľké množstvo automobilov, aj v Belgicku to bolo tak pred 25 rokmi – no na dnes skoro všetky automobilky zmizli. Že prečo? Nemyslite, že nemali radi Belgicko, s rozvojom nemali žiaden problém, jednoduchu sa im už neoplatilo vyrábať autá u nás. To isté sa môže udiať aj na Slovensku, teraz ideme týmto smerom. Presťahovať výrobné kapacity firmy Volkswagen do Bulharska nebude ťažké, náklady prevozu možno budú vyššie, ale vzhľadom na výhody je to iba maličkosť.
Nemožno rozmýšľať tak, že Šahy stoja izolovane, mesto vždy prirovnávajú k iným mestám a investori sústredia svoj kapitál tam, kde sa im to oplatí. Práve preto zodpovedný primátor berie do úvahy celoštátne a medzinárodné tendencie a podľa toho rozhoduje vo veci zvýšenia daní či iných dôležitých záležitostí .
Ako ovplyvnil COVID-19 Vašu investičnú činnosť?
V obchodnom živote sa všetko spomalilo, aj proces rozhodovania. Napr. v Šahách by už mohla stáť štvrtá výrobná hala firmy Hörnlein, ak by nám nebránili pandémia a zvýšenie daní. Odhliadnuc od toho som rád, že všetci naši partneri a nájomcovia zo stredného Slovenska prežili toto ťažké obdobie. Som v tejto otázke optimistický, máme za nami náročné obdobie, ktoré sa nám podarilo prekonať. Sme zainteresovaní aj v Budapešti v oblasti pohostinstva, situácia hotelov je úplne iná, bohužiaľ katastrofická. V tejto oblasti som skôr pesimistický – máme isté rezervy, ale aj tie sa minú, ak sa situácia nezlepší, ešte v tomto roku.
Ako som Vám už uviedol, v prípade slovenských investícií ne je situácia až taká kritická, skôr je všetko spomalené. Na trhu automobilov sa dopyt znižil o 20%. To nezapríčinil iba vírus COVID-19, ale hlavne rozšírenie elektromobilov. Dlhodobo sa však to môže zmeniť, hlavne, že naši partneri pracujú na rozvoji náhradných dielov do elektromobilov. – regulačné panely, strešné okná a káble sú potrebné aj do elektromobilov, resp. prebieha výskum aj v súvislosti so zohrievaním a schladením akumulátorov.
Môžem Vás informovat aj o tom, ako ovplyvnila pandémia môj osobný život: nemôžem stráviť toľko času na Slovensku, ako za normálnych okolností. Cestovanie je sťažené, musím rátať s karanténou, let nie je možný.
Vráťme sa k otázke zníženia daní. Ak som dobre informovaný, v značnej miere podporujete spoločné úsilie šahanských podnikateľov. Zatiaľ sa im podarilo dosiahnuť, aby mesto súhlasilo s vytvorením pracovného tímu, ktorý sa bude zaoberať danou problematikou. Ako hodnotíte činnosť Združenia podnikateľov mesta Šahy?
To, čo som Vám doteraz povedal, sa vzťahovalo špecificky na naše investície. Ale tento problém platí pre všetky miestne podnikania a firmy. Nikomu sa nepáči, že musí zaplatiť o 75% viac. Ak niekto investuje svoje peniaze, vždy plánuje dlhodobo, no ale ak sa výdavky nečakana zvýšia na dvojnásobok, je to problém. Nie iba mesto má finančný rozpočet, ale kažý podnikateľ, každá rodina.
To, čo sa stalo v Šahách je preto zarážajúce, že to bolo schválené nevhodným spôsobom, bez ohľadu na názor širokej verejnosti, a hneď aj nadobudlo platnosť.
V predchádzajúcich častiach našej série rozhovorov respondenti uviedli, že primátor sa vyjadril tak, že pred zvýšením daní rokoval s najdôležitejšími podnikateľmi mesta.
V súvislosti s tým môžem povedať iba toľko, že mňa nikto neoslovil. Vráťme sa k dianiam posledných týždňov: jednoznačne hodnotím pozitívne to, že spoločenstvo podnikateľov sa snaží konať kolektívne vo veci drastických zvýšení daní, usilujú sa o to, aby spločnými silami presvedčili mestský úrad o vykonanie zmeny. Je to zrejmé, že nie iba ja mám problém s postojom vedenia mesta. Netýka sa to iba podnikateľov, ale všetkých miestnych občanov. Vyplýva to aj z predchádzajúcich rozhovorov.
V lete r. 2020 sme s Karlom Louwagim urobili všetko pre to, aby sme na mestskom úrade vysvetlili, prečo je táto situácia problematická aj z viacerých aspektov. Vtedy si snáď primátor pomyslel, že „títo dvaja Belgičania sa povedali, čo chceli, potom sa vrátili do Belgicka, ja mám iné starosti”. No sme stále tu a je nás stále viac.
Je potrebné tiež objasniť niektoré veci v súvoslosti s COVID-19. Samozrejme pandémia zhoršila situáciu podnikateľov, ale považujem za dôležité povedať, že tieto dva prípady by som nespojil. Otázka zvýšenia daní a následný postoj vedenia mesta sú od pandémie nezávislé, je to vlastne zásadný problém. Ide o základné princípy, reps.o ich ignorovanie. Z praktického hľadiska by sme tieto dva problémy nemali spojiť ani preto, lebo dúfajme, že pandémia sa o dva, max. štyri mesiace končí. Vysoké dane potom budú v poriadku? Nie, tie ani potom nebudú prijateľné. Práve preto čím skôr treba nájsť riešenie, ale tieto dve otázky nesmieme zlúčiť.
Nechcel by som počuť takú verziu, že daň z nehnuteľnosti bola normalizovaná kvôli kríze. Ak pán primátor chce argumentovať takýmto spôsobom, nech si nechá peniaze. V tomto smere som rozhodný.
Predstavte si, že Vaše ja spred dvadsiatich rokov by teraz začalo investovať v oblasti stredného Slovenska. Aká je šanca na to, že by ste si znovu vybrali Šahy?
Absolútne žiadna, nulová šanca..
Nevybrali by ste si ani Slovensko?
Nie, so Slovenskom momentálne nemám žiadny problém.
Keď som rokoval s primátorom, otvorene som sa ho opýtal, či sa bude zaoberať našimi návrhmi. Z jeho odpovede bolo jasné, že nie, lebo potrebuje plus peniaze kvôli výdavkom. To som už uviedol, že ani dodatočne nám nebola doručená žiadna odpoveď, ani pozitívna, ani negatívna.
Z týchto dôvodov sa jedna z našich investícií, o ktorej sa vtedy iba rokovalo, zrealizovala v Gbelciach, 50 km odtiaľto. Za krátky čas to bude hotové.
Takže v Šahách by mohla byť založená ďalšia firma, ktorá je teraz v Gbelciach. Myslím, že to prekvapí občanov, väčšina z nich o tom ani nepočula.
Je to tak. V decembri sme si kúpili jednu opustenú halu, teraz prebieha jej obovenie, od septembra sa tam začne výroba. Ale teraz dôraz nie je na tom, že o túto možnosť mesto prišlo. Vedenie mesta musí byť veľmi opatrné – je to moja dobrá rada –, pretože môžu prísť aj o to, čo už majú. To som Vám už uviedol, keď som hovoril o tendenciách, ktoré sa týkajú Vašej krajiny.
Netvrdím, že veľké firmy sa na budúci rok odsťahujú, ak dane naďalej budú vysoké, ale čoskoro treba obnoviť nájomné zmluvy. Vtedy všetko dôkladne spočítajú a rozhodnú sa, či sa im oplatí ostať v Šahách. Môžu povedať aj to, že ľutujeme pán Deny, našli sme výhodnejšie príležitosti za rovnakých podmienok, iba lacnejšie. Môže sa to stať veľmi ľahko.
Teda rakúska investičná príležitosť sa nezrealizuje, takisto nepostavia ani štvrtú výrobnú halu firmy Hörnlein, kým sa nezmení postoj vedenia mesta. Ale mesto môže prísť aj o ďalšie možnosti, môžu stratiť oveľa viac.
Nedávno som videl, že primátor na sociálnej sieti zverejnil článok, že prebiehali rokovania v súvislosti s výstavbou diaľnice – samozrejme nemá vo veci žiadne slovo, ale fotky dobre vyzerajú vo výklade. Diaľnica sa ozaj bude stavať, otázkou je iba to, že kedy. Predpokladajme, že Hörnlein si nájde lepšie miesto na výrobu a tu nepostavia štvrtú halu. Myslím, že každý si vie predstaviť, čo by stratilo mesto. Vychádzajúc zo zlých skúseností z nehnuteľností by som vytvoril sklady pri hraniciach, kde bude viesť aj diaľnica, odkiaľ je možné zásobovať aj Budapešť, určite bude dopyt na niečo také. Investícia bude fungovať, rozdiel bude iba v tom, že namiesto niekoľkých stoviek zamestnancov budeme potrebovať iba pár spolupracovníkov.
Popremýšľal o tom primátor? Aj to je možný scenár. Ak si niekto myslí, že čo je už tu, ostane tu naisto dlhodobo, nepozná pravidlá obchodného života. Ja som za to, aby tu firma Hörnlein naďalej ostala, aby boli k dispozícii pracovné miesta, ale súčasný politický postoj nepodporuje tento pozitívny scenár.
S akými zmenai rátate v blízkej budúcnosti, čo sa týka tejto záležitosti?
Čo sa týka našich investícií v Šahách, nerobím si starosti – či už ostávajú výrobné kapacity, alebo nasleduje prestavba hál na sklady – pre nás vyhovujú obidve možnosti. Ale zdôrazňujem, že by som bol rád, keby všetko ostalo po starom. Čo by bolo dôležité z hľadiska mesta : malo by ostať lákavým miestom pre investorov, a mali by vytvoriť vhodné podmienky , ktoré by sem prilákali investorov.
Prijateľný a odvôdnený argument: primátor potrebuje peniaze, aby vedel niečo urobiť v oblasti rozvoja mesta. Napríklad dobehnúť zaostalosť v oblasti infraštruktúry, o čom som už povedal pár slov na začiatku rozhovoru. Ale vidím aj to, že po zaplatení daní za 20´rokov sa skoro nič nezmenilo.
Počul som, že majú v pláne posatviť športovú halu. Bol by som rád, keby Šahania mali vlastnú športovú halu. Ale prestal som sa usmievať, keeď som uvidel, z akého rozpočtu chcú tú halu postaviť. Nehovoriac o tom, že názov športová hala je fakt hyperbolizovauý. Z toho rozpočtu, čo zverejnili, by mohli postaviť viac športových hál.
Je tam aj otázka financovania, výsledkom by bolo zadĺženie mesta. Vlastne je to veľmi jednoduchá vec, každý má svoj rodinný rozpočet: minieme iba toľko, aké sú naše možnosti, ba snažíme sa aj šetriť. Nikto nemôže minúť mesačne o sto eur viac bez toho, aby to nemalo nejaké dôsledky. Takisto to funguje aj v živote mesta, nehovoriac o firmách.
Primátor má svoj rozpočet, ktorého výsledná suma je X eur, ale jeho plány nie sú v súlade s touto sumou, majú oveľa vyššiu hodnotu. O pár rokov sa potom vynorí otázka: odkiaľ budeme mať na to peniaze? Potom zase stlačí gombík s nápisom zvýšenie daní – a peniaze budú. Občania a podnikatelia budú platiť zase viac.
Takže čo sa týka nášho mesta, nie ste veľmi optimistický.
Dalo by sa to robiť oveľa lepšie. Zvyšovať dane berúc do úvahy už spomínané ukazovatele a mieru inflácie a zároveň pracovať aj na rozvoji mesta: nech sem priláka mladých a investorov. Treba tu vytvoriť určité podmienky, a to vie aj primátor. Práve preto nemyslím, že nepremyslené mínanie peňazí vedie správnym smerom. Už som spomínal novú výrobnú halu v Gbelciach, kde počas plánovania a rekonštrukčných prác stokrát premyslíme, ako a na čo minúť každé jedno euro –na stavebnýn materiál, na dodávateľov atď. Môže to znieť ako prehnaná opatrnosť, ale je to skutočne tak. .
Vidiac náklady novej športovej haly mám jedno tušenie, ale radšej to nebudem rozoberať. Lepšie povedané, ak už ide o tie ceny, je ešte jedna možnosť: výstavba športovej haly za také peniaze sa môže uskutočniť iba vtedy, ak kompetentní ľudia sú bez akýchkoľvek odborných znalostí.
Moja posledná predstava: predpokladajme, že v Šahách všetko dobre dopadne – hlavne čo sa týka zníženia daní. Môžeme rátať s tým, že vaša obchodná činnosť sem priláka nové, veľkolepé investície?
Moja stručná odpoveď je áno. Ak sa problematické otázky vyriešia a znovu sa znormalizuje náš vzťah s vedením mesta, budem podporovať takéto úsilia. K tomu je ale potrebné, aby sme sa vrátili k daňovému systému z roku 2019, ktorý bude doplnený o mieru inflácie na základe indexu spotrebiteľských cien. Od tej chvíle budem horlivým zástancom spolupráce.
Predstavme si, že by som zvýšil nájomné o 75%. Bolo by to voči mojím partnerom neférové, dlhodobo sa mi to neoplatilo. V takomto prostredí, kde priemerná mzda je cca. 1000 eur, nikto nemôže očakávať, aby si v priemernej pozícii zarobil 2000 eur. Táto logika sa vzťahuje aj na zvýšenie daní, treba udržať rovnováhu s daňami v mestách s podobnou rozlohou a infraštruktúrou, ináč je poriadok zrušený.
Presne viem, čo by chcelo mesto, čo by cheli podnikatelia, no viem aj to, čo chcem ja – aby sme toto všetko dosiahli, každý musí mať racionálny postoj k veci. Viem aj to, čo chú naši zamestnanci – reálne mzdy za poctivú prácu. Každý musí rozmýšľať racionálne, kto sa chce podieľať na spolupráci.
Pridám komentár